spoza morí

22. októbra 2013, dajoslav, literárne dielo krátkeho rozsahu

sľúbil som podvádzať
no nemám silu otvárať ústa na dva razy
miesto sladkých básni
miesto medových veršov
miesto

ktoré ma stále vábi
úpenlivo volá a prosí
a ja stojím
na jednom mieste s
rukami zvesenými
pri tele
a čakám

ozveny v údoliach
a hlasy nežných pľúc
prehučali vody morí
a vlny sĺz
a hlavne

šepot zákerných jazykov
a kradmých pohľadov
zuby bagrov hryzúce
nesprávnu pôdu
nespravodlivých pánov

čo zmenilo sa od
hrdinu dávno mŕtveho
kto šliape nohou
po zemi bezbrannej
kto kričí hlasno a
bije sa

kto
privolá ma späť
s chlebom a soľou
kto objíme ma so slovami
ktoré sú mi toľko blízke
také známe a také vzdialené

sľúbil som vernosť počatím
a miesto toho utekám do diali
miesto toho žiarlim
sľúbil som si viac sily
a v slabej chvíli

miesto medových veršov
a medovníkových sŕdc
je tu more
čo ma obkolesuje
sú tu vlny
čo moju žlč búri
za ktorými krv smúti

páni čo kántria rýchlejšie
ako čas
otrávili pôdu
otrávili vzduch
otrávili nás